Moja turistika

        V rámci tréningu na rakúsku trojtisícovku som sa s bratom vybral do Roháčov. Naším cieľom bol úsek: Zverovka - Látaná dolina - sedlo Zábraď - Rákoň - Volovec - Ostrý Roháč - Plačlivô - Žiarske sedlo - Žiarska Chata - Žiarska dolina ústie (bus). Začiatok túry sme plánovali na pol ôsmu ráno, lenže vďaka "spoľahlivosti" dopravy sme vyrážali až o deviatej zo Zverovky.

        Prvý úsek, Látanou dolinou, bol pohodový. Šlapali sme po asfaltovej ceste popri potoku. Po chvíli sme odbočili do lesa  a začali sme naberať výšku. Kosodrevina vystriedala les a už sme videli miesta, kde by sme mali dosiahnuť hrebeň. Po pohodovej ceste kosodrevinou sme dosiahli prvý cieľ túry - sedlo Zábraď. Tu sme si trochu oddýchli a urobili sme pár fotiek.

Tri kopy zo sedla Zábraď

Volovec zo sedla - ďalší cieľ našej cesty

        Pokračovali sme na Rákoň. Cesta naň vyzerala namáhavo, ale chvalabohu zdanie klamalo. V kľude sme dosiahli náš prvý vrchol (1876 m n.m.).  Z tohto miesta bol pekný výhľad na Roháče, Liptovské Tatry a aj Tatry Zachodnie. Od tohto momentu až na Volovec nás sprevádzali hraničné kamene.

Roháčske pleso z Rákoňa

Ostrý Roháč

Plačlivô

    Putovanie pokračovalo na Volovec. Výstup naň je podobný výstupu na Rákoň. Šlapanie nám spríjemnila zachranárska helikoptéra, ktorá vyplašila asi 20 kamzíkov. Bohužial rýchlosť mojej reakcie a vyberanie foťáku trvalo večnosť, a tak sa nám ich nepodarilo zachytiť na pamiatku.  Po sprestrení nám cesta ubehla rýchlo. Dosiahli sme prvý dnešný vrchol vyšší ako 2000 m. Volovec (2063 m n.m.). Tento vrchol ponúka množstvo krásnych výhľadov na všetky svetové strany.

na vrchole Volovca

Liptovské Tatry z Volovca

Tri kopy a Baníkov

Jamnické pleso

Roháčske plesá

a samozrejme náš ďalší cieľ - Ostrý Roháč (2088 m n.m.)

Po krátkom oddychu sme začali klesať do Jamnického sedla. S očakávaním sme sledovali pohyb na Ostrom Roháči, známom svojími exponovanými úsekmi.

Ostrý Roháč z Jamnického sedla

Výstup na Ostrý Roháč začína pozvoľna, ale čoskoro začínajú úseky s potrebou použitia rúk. Pomaly míňame zostupujúcich ľudí. Dostávame sa k úseku s prvými reťazami. Je tam zápcha. Množstvo ľudí čakajúcich na možnosť pohybu hore či dole. Bol tam mierny chaos. Úzky hrebeň a množstvo ľudí. "Radosť" pozerať. V tomto úseku som ani nemal šancu vybrať foťák. V prvom rade sme sa snažili bezpečne preliezť reťazové úseky a hlavne nespadnúť. To množstvo ľudí navodilo nepríjemnú atmosféru strachu. Na úzkom hrebeni sa uhýbať ustráchanému človeku začne lomcovať asi s každým, hlavne keď sa pozrie okolo seba a vidí len možnosti hlbokého pádu. Akí sme bolo štatsní, keď sme dosiahli tento vrchol. Až hore som vybral foťák. Odfotil som náš ďalší cieľ.

Plačlivô z Ostrého Roháča

 Cesta z Ostrého Roháča bola o veľa príjemnejšia. Vedel som, že by nás mali čakať ešte dva reťazové úseky. Na tieto dva som sa tešil. Je "škoda", že sa nám ich podarilo obísť pohodovým úsekom. Nasledoval náš posledný výstup. Plačlivô (2125 m n.m.) bolo najvyšším vrcholom našej túry. Vyzeralo to ako nekonečný výstup, ale poháňaní davom sme boli hore dosť rýchlo. Hore dosť fúkalo, tak som urobil len pár fotiek a vydali sme sa na zostup do Žiarskej doliny.

pod Plačlivým

na Plačlivom 

Volovec z Plačlivého

Roháčska dolina

Ostrý Roháč z Plačlivého

Cesta z Plačlivého začala zostupom do Žiarskeho sedla a odtiaľ na Žiarsku chatu. Keď sme dorazili k chate, zistili sme, že bus nám ide za 40 minút a cesta mala trvať ešte hodinu a pol. Naštastie v Žiarskej doline majú novú atrakciu - Kolobežky. Bezpečná a pohodová cesta na nich trvá asi 20 minút. Po tomto zistení sme neváhali a spustili sme sa dole Žiarskou dolinou. Bolo to príjemné spestrenie cesty dole a skvelá alternatíva zostupu k busu oproti šlapaniu po asfaltke.

na kolobežkách

Som rád, že sme podnikli túto túru. Celá túra nám trvala niečo okolo sedem hodín. Prežili sme krásny deň v krásnom prostredí.